PARIS BY NIGHT...

 

Célébrer Paris

2014

P.s.: or will it be the year of the melancholy: Melencolia II is 500 years old.

FLY (ANAMORPHOSIS)

"ULISSE" DELL' ARTE

Article in Giornale di Brescia
in Wall Street International
in Editalia
in Qui Brescia
in Che Bello
in Corriere della Sera

VEDUTE DEL TEMPO

Three exhibitions in Italy in one week:

Vedute del tempo (Time Sights) this is the title of the first exhibition, it will open on 7th of November (Thursday) in Rome at Collegium Hungaricum: the works of Liviusz Gyulai, Marcell Jankovics and István Orosz will be exhibited in the gallery of Palazzo Falconieri (via Giulia, 1) and also the animated films of them will be presented on the same evening.  

The second one is a poster show also in Rome at Collegium Hungaricum. It will be on 15th of November (Friday). The official opening starts on half past 7PM.   

The last one is on the following day (Saturday) it is a personal exhibition of István Orosz in Brescia at Galleria dell'Incisione (Via Bezzecca 4). Opening ceremony starts on 6PM. You are very welcome!

 

DE OMNIBUS DUBITANDUM EST

Everything must be doubted (Søren Kierkegaard)

Art Gallery of Ernest Zmetak presents the exhibition of István Orosz, 24th of October – 30th of November. 

Opening Thursday 24th October 5pm. Opening speach by Máté Csanda art historian and curator of the exhibition. Graphic design: Vladislav Rostoka.

Address: Björnsonova 1, Nové Zámky (Érsekújvár) Gallery hours: Monday – Friday 8am – 5pm, Saturday: 8am – 1pm.

The following Slovakian introduction was written by Máté Csanda (come back later to read in English or in Hungarian):

Prierezová výstava Dubitandum predstavuje rozsiahly výber z prác Istvána Orosza. Diela známeho maďarského grafika, ilustrátora, tvorcu plagátov a animovaných filmov sa vyznačujú medzi inými aj tým, že v nich prevláda hravá skepsa a inteligentný humor – vycibrené formy a do najmenšieho detailu premyslené vizuálne rafinesy akoby neprotirečili absurdným odkazom. Tu aj tam na nich bádame nemožné, surreálne, no predsa len „fungujúce“ tvary. V podobe virtuózne spracovaných grafických listov nás István Orosz sprevádza svetom produktívne klamlivých pascí a optických ilúzií.

Všetko sa môže (ba malo by sa) stať objektom pochybností – ako to čítame v úvahe Kierkegaarda De omnibus dubitandum est. Dánsky filozof nám presvedčivo objasňuje, že kritické zmýšľanie tkvie v skepse, a že pochybnosť by sa mala stať základným pilierom každého filozofovania. Podobne aj v prácach Istvána Orosza akoby všetko nasvedčovalo tomu, že (ako to píše Rilke vo štvrtej duinskej elégii) „nič nie je svoje“ – a každá vizuálna fólia sa skôr či neskôr stane predmetom pochybností. No nie sú to len samoúčelné vizuálne lesti – sme totiž svedkami toho, ako sa vytvára význam, ako súvisí poznanie s pravdou, pochybnosť s poznaním, perspektíva s vládnutím nad pravdou (resp. skrývaním sa pred niečím). Klamlivé transformácie tematizujú zákonitosti ľudského vnímania, mnohorakosť možností, ako sa dá intencionálne „dopracovať“ k spoznaniu. Exponáty vykresľujú, že perspektíva, pozícia pozorovateľa, možnosť mýlenia sa a stály pohyb zraku sú rozhodujúcimi momentmi vnímania, a stávajú sa tak konštituentmi konečnej (no nikdy nedokonavej) podoby obrazov. Z medzier, prázdnôt a odstupov sa často krát stávajú pozitívne tvary a naopak – všetky formy a telesá sú v neustálom pohybe. Lepty, medirytiny, plagáty, drevené objekty a animácie Istvána Orosza sú pri tom „len“ akési interpretandá – upozorňujú nás na fakt, že konečný obraz, resp. významotvorná fólia sa dotvára priamo v našej mysli.

Značná časť vystavených prác patrí do typu tzv. Vexierbilderov – jedná sa o „obojživelné“, ba niekedy priam jánusovské tvary – jedna podoba býva rovno zašitá do tkaniva tej druhej formy – tvary a obličaje so sebou zápasia, jedna vizuálna vrstva sa stáva viditeľným na úkor (alebo skrz) tej druhej a naopak. Vidíme formy, ktoré sa donekonečna objímajú, motívy, ktoré sa strácajú, aby sa v nasledujúcom okamihu už vynorili v úplne inej podobe. Zastúpené sú aj anamorfózy Istvána Orosza – čiže obrazy, ktoré sa vykresľujú až keď sa na ne pozrieme zo špeciálnej perspektívy – niekedy je to prekvapujúco ostrý uhol pohľadu, v istých prípadoch je zas potrebný pomocný predmet (valec), aby sa na jeho hladine objavil ostrý, neznetvorený (povedzme že konečný) obraz.

Väčšina diel sa pritom len tak hemží citátmi, palimpsestmi a parafrázami: medzi vizuálnymi metaforami sa objavujú významné etapy a tematické referencie z teórie umenia, ako aj vzory a predobrazy samotného autora – predovšetkým G. B. Piranesi a M. C. Escher. Logika, ktorá v týchto grafikách prevláda, sa v takzvaných drevometriách odzrkadľuje v ešte neúprosnejšej a celkovo algoritmizujúcej podobe. Sterilné tvary a línie sa rozkolísajú, dostávajú sa do pohybu: vďaka majstrovsky zvládnutým trompe-l’œil efektom vnímame tú istú plochú formu raz pozitívne, v nasledujúcom okamihu už negatívne, pričom sa nám stále zdá, že stojíme pred trojdimenzionálnymi objektmi. Každý jeden objekt nás presvedčuje, že význam, pravda sa vytvára niekde v úniku, medzi formami, že žiadna z viditeľných entít nie je vlastníkom pravdy a totálneho významu. A že poskytnuté tvary, vypracované formy sú len akýmisi asistentmi, kulisami tej istej eluzívnej a vysoko abstraktnej témy Istvána Orosza. Nič iné nezostáva, len pozorovať, rozlišovať a pochybovať – vďaka novým a stále novším pochybnostiam pomaly, krok za krokom (okamih za okamihom) napredovať k takzvanej pravdivosti.